PRIRODZENOSŤ A SLUŠNOSŤ

            Do ordinácie vstúpili bez zaklopania. Ako prvý vošiel muž, jeho manželka za ním. Nepozdravili, nepredstavili sa. Ponúknutú kávu obaja prijali, ale akosi zabudli za ňu poďakovať. Po celý čas, čo o sebe hovorili, používali len vzájomné oslovenia „ona“ a „on“.

            Dôvodom ich návštevy u mňa bola ich manželská kríza. Manželmi boli už šesť rokov. Vzniknuté krízy riešili podľa niekoľkých brožúrok venovaných medziľudským vzťahom, ale riešenie v nich nenašli. Zázračný recept na šťastné spolužitie teraz očakávali odo mňa. O to viac, že ma poznali z rozhlasu a televízie.

            A ja ešte skôr, ako jeden na druhého vytiahli kopu špiny a hromadu výčitiek, som mal diagnózu hotovú. Boli však z nej sklamaní. Namiesto očakávaného odborného riešenia ich krízy sa odo mňa dozvedeli, že sa musia najprv naučiť prirodzenému ľudskému správaniu a vo vzájomnom vzťahu používať praobyčajnú ľudskú slušnosť. A ostatné im bude pridané.

            Túto pravdu vyslovil už pred siedmimi storočiami svätý Tomáš Akvinský a neprestala platiť dodnes.

(z knihy Maxa Kašparů V spätnom zrkadle)